Kapitola 8

Pripravil som si svoje nástroje a čakal len na to čo sa ten kretén preberie. Sedel pripútaný v kresle a nepravidelne odfukoval. Už ubehli ale dve hodiny odkedy som mu udrel bejzbalkou rovno do tváre. Bol celý od krvi a teraz pravdepodobne aj so zlomeným nosom. Ale zaslúži si to, zabil mi partnera. Začal som sa nudiť. Nemám zasa toľko času na nič nerobenie. Zobral som vedro a išiel do neho nabrať špinavú vodu. Čistou predsa nebudem plytvať na takéhoto blbca. Nabral som vodu a prišiel som späť k nemu. Stále bol mimo. „Dobré ráno!“ Zreval som na neho a oblial ho vodou. Prebral sa a začal rýchlo dýchať. „Hej hej, pokoj,“ povedal som mi milým hlasom, „už je dobre.“ Zdalo sa že sa upokojil. Celé tričko sa mu premočilo a krv sa mu na ňom miešala so špinou z vody. „Čo to deje sakra?“ Spýtal sa podráždene. Pozrime, aký je smelý. Jednu som mu hneď vrazil. „Za Tommyho.“ povedal som. Krv sa mu spustila z pery a tentoraz si už aj uvedomil že je spútaný a začal škubať telom aby sa snáď dostal von. „Neboj sa, nerobím to po prvý krát, viem ako zviazať človeka.“ Povedal som to pokojne, zakiaľ čo som si brúsil svoj nôž. Zdá sa že si to všimol a strhol sa. „Hej čo máš sakra za problém?“ Spýtal sa. Prestal som brúsiť a pozrel sa mu do očí. „Čo myslíš? Aký si mal ty problém?“ Pokračoval som s brúsením noža. Nevyzeral tak vystrašený ako som čakal. Na to že bol v nejakej izbe bez okien a s jednou žiarovkou nad ním, pripútaný na stoličke pozerajúc na človeka čo má zjavne dačo proti sa držal celkom dobre. „Aby som ti aspoň trochu objasnil čo sa tu deje. Posledný človek čo bol na tvojom mieste vydržal asi 48 hodín. Uvidíme ako dlho vydržíš ty, možno prekonáš rekord a dostaneš sa na stenu slávy!“ Zasmial som sa. Ani nevie čo sa deje, ale to ani nemusí, stavím sa že ani Tommy nevedel. „Čo ti jebe kurva?“ spýtal sa celkom nahlas. Neodpovedal som mu. Škrípanie a bzukot žiarovky boli jediné zvuky v miestnosti. Stavím sa že mu nebolo všetko jedno. Potom som spustil. „Prečo si ho zabil? Koľko ti tí hore zaplatili za to aby si nás všetkých zajebal pod zem? Bohužiaľ, zobral si so sebou len troch. Tommyho, Davida a Ožrana. A teraz za to chcípneš hnusnou smrťou.“ Zdalo sa že mu už cvaklo za čo je tu, „Čo? Nikto mi nič neplatil a kto sú sakra tí chlapi? Kto je Tommy? Ja som nechcel nikoho zabiť.“ Aké úbohé ani sa nechce k činu priznať. Myslel som si že títo chlapi majú aspoň nejakú česť, no zdá sa že nie. „Ach. No čo seriem na ťa neplatia mi za to aby som sa tu vykecával.“ Povedal som a zabodol nôž do stola. Je čas sa dať na to. „Vieš ktorým prstom začneme? Malíčkom. Najdôležitejší prst pri držaní mačety. Stavím sa že ty si to s tým tvojím nožíkom nevedel.“ Vytrhol som ten nôž zo stola a pobral sa k nemu. Začal sa triasť, zdalo sa že život mu je cenný. „Hej chlape nerob to, ja som nič nespravil, ani ten nožík nie je môj. Hej prosím ťa.“ Skuvíňal ako starý pes, a zdalo sa mi že som mu aj slzu zazrel v oku. „Z takých ako ty sa mi chce blvať.“ Povedal som s opovrhnutím a schytil som mu ľavú ruku. Vyrovnal som mu na nej prsty. „Ako sa voláš ty sráč?“ spýtal som sa a pozrel sa mu do očí. „Antony“ povedal kľudne. Zdá sa že už sa zmieril so svojím osudom, to je dobre. „Tak teda Antony, párty práve začína.“ Rozohnal som sa a jedným úderom som mu oddelil maliček od zvyšku ruky. Prudko zakričal od bolesti. Vrazil som mu facku. „Pššt, neodpadávaj, ešte toho musíš veľa pocítiť.“ povedal som mu potichu. Vzal som ten malíček do ruky a pozeral ako z neho vyteká krv. Rýchlo som mu s ním nakreslil kruh na čelo. Tak to má byť. Povedal som si v duchu. Stále kričal, už mi to liezlo na nervy. „Drž už hubu, zas tak veľmi to bolieť nemôže.“ Skríkol som a napchal som mu do huby utierku. Už sa ozývalo len tiché mučanie. „No čo pripravený na druhý prst? Potom sa dáme na očné viečka, uči, a toto tu.“ Zasmial som sa a hrotom noža som mu jemne pichol medzi nohy. Zdá sa že už bol dosť vystrašený. Vystrel som mu druhý prst. Už som sa išiel rozohnať keď sa otvorili dvere. „Čo to je?“ spýtal sa Kat. „Si sprostý alebo čo? Vieš vôbec kto to je?!“ „Hej pokoj boss, to je ten čo zabil našich dvoch. Dnes k tomu pridal aj Tommyho.“ Stále ma to trochu mrzelo, predsa len, poznali sme sa už od detstva a robili sme takmer všetko spolu. Veď ale moja pomsta je už v plnom prúde. Otočil som sa na Antonyho. Díval sa na Kata s nádejou v očiach. „Ty na čo kukáš?“ Skríkol som na neho a s prudkým pohybom noža som mu odsekol aj druhý prst. Zasa sa dal mučať od bolesti ale aj Kat skríkol. „ Prestaň ty kretén!“ Pozrel som sa na neho. „Ešte raz a postarám sa aby si tam sedel ty a ja sám ťa budem mučiť.“ Zvážnel som. Zrejme ide o niečo vážne keď sa aj Kat vyhráža. „Ehm sorry boss.“ Zamrmlal som. „Máš nesprávneho.“ Povedal mi. „Ten pravý je mŕtvy.“ Pozrel som neveriacky na Antonyho. Bol zasa mimo, odpadol od bolesti. Sráč. „Ako to myslíš? Mal S na dýke, musí to byť on.“ Kat si vzdychol. „Jaj, niekedy som sám prekvapený akí dementi pre mňa robia. Bol si sa vôbec pozrieť ako vyzerá Tommy? Asi nie. A usudzuješ že tento je hneď vrah, len preto, že bol od krvi? Ty si mi dobrý kretén. Keby si sa najprv pozrel zistil by si že tam boli dve telá. Tommy a aj ten od Spoločnosti. Tommy s drevenou nohou a ten druhý so šatkou.“ Zostal som ako zarazený. Čo keď naozaj mám nesprávneho? „Ale, ale...“ začal som habkať ale Kat mi jednu vrazil až som sa musel zachytiť o stôl. „Možno, kurva, možno keby si nebol kokot a nerozdelil sa s Tommym mohol si tomu predísť.“ Reval na mňa. Toto som dosť pokašľal. „Ale on ešte spal a ja som bol hladný, nie je moja chyba že sa ma vydal hľadať, mal čakať kým sa vrátim.“ Skúsim som sa obhajovať. Boss mi zasa vrazil. „Drž hubu! V prvom rade si nemal nikam chodiť. Teraz máme na krku tohoto tu, počkáme kým sa preberie a potom nám povie čo sa vlastne stalo. A ty by si si mal pripraviť vysvetlenie, ale vzhľadom že si konal ako blbý tak ťa bude mať za kokota, ktorým aj si.“ Otočil som sa na Antonyho. Ruka mu stále krvácala. Zobral som zo stola vodku a trochu som mu na ňu nalial. Odtrhol som kus látky a obviazal mu to. „Aspoň že tak. A teraz vypadni.“ Povedal mi Kat a ja som sa pobral von z miestnosti.